– podrobná charakteristika programu
Hlavným cieľom programu LIFE je urýchliť zmeny vo vývoji a vykonávaní politík prostredníctvom poskytovania a rozširovania riešení a osvedčených postupov s cieľom dosiahnuť environmentálne a klimatické ciele. Preto poskytuje možnosť spolufinancovania projektov s jasnými prínosmi pre životné prostredie a klímu a rozširuje existujúcu vedomostnú základňu. Komisia zabezpečí synergie medzi programom LIFE a ostatnými nástrojmi Únie, môže napríklad využiť výsledky výskumu a inovácií zistených v rámci programu Horizont 2020 a prostredníctvom predchádzajúcich rámcových programov v oblasti výskumu a inovácií.
Program LIFE rozširuje územný rozmer vďaka flexibilnejšej koncepcii financovania životného prostredia a klímy mimo Únie: po prvé sa formálne povoľujú činnosti mimo Únie vo výnimočných prípadoch a za osobitných podmienok, ako aj v krajinách, ktoré sa na programe zúčastňujú z územia mimo Únie, a po druhé sa vytvára právny základ na spoluprácu s medzinárodnými záujmovými organizáciami, ktoré sú relevantné z hľadiska politiky v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré nemusia nutne patriť do rámca vonkajšej činnosti Únie (napr. medzinárodné štúdie).
Program LIFE bude aj naďalej zlepšovať systémy IT s cieľom urýchľovať a uľahčovať elektronické predkladanie žiadostí. S cieľom ďalej zjednodušovať účasť malých zainteresovaných strán, ako sú MSP alebo MVO, sa bude osobitná pozornosť venovať jasným, ľahko čitateľným a jednotným formulárom žiadostí, dostatočne dlhým lehotám na predkladanie žiadostí, pomoci pri príprave žiadostí a verejne dostupným lehotám na zamietnutie či prijatie návrhu projektu spolu s jasne uvedenými dôvodmi prípadného zamietnutia. Socioekonomické vplyvy projektu sa budú analyzovať pri posudzovaní žiadosti.
Obdobne sa niektoré náklady, ktoré sa ukázali byť pri monitorovaní a nahlasovaní zaťažujúce, sa už nebudú považovať za oprávnené (napr. DPH), a oprávnenosť ďalších nákladov, ako sú náklady na personál v prípade trvalých zamestnancov, ktorí neboli prijatí konkrétne pre daný projekt, sa môže obmedziť alebo vylúčiť s tým, že sa tento personál bude môcť aj naďalej podieľať na činnosti projektu. Aby príjemcovia neboli znevýhodnení a aby sa v prípade projektov financovaných prostredníctvom grantov na opatrenia zachovali podobné úrovne podpory ako v nariadení o programe LIFE, mala by sa miera spolufinancovania zvýšiť zo súčasných 50 % na 70 % a v osobitných prípadoch na 80 %, pričom by sa mal zabezpečiť rovnaký posilňujúci účinok ako v súčasnosti. Vyššia sadzba 80 % by sa uplatňovala na integrované projekty s cieľom kompenzovať skutočnosť, že tieto projekty si síce vyžadujú výrazný podiel trvalých zamestnancov, no náklady na trvalých zamestnancov sa nemôžu považovať za oprávnené náklady. Uplatňovala by sa aj v prípade konkrétnych projektov na podporu osobitných potrieb vykonávania a tvorby politiky alebo právnych predpisov Únie s prihliadnutím na strategickú hodnotu týchto projektov a na zabezpečenie príťažlivej miery spolufinancovania.
Dotačná schéma LIFE umožňuje dostávať podporu z Európskej Únie na environmentálne a klimatické ciele v súlade s prínosmi pre životné prostredie, klímu a rozširovanie existujúcej vedomostnej základne. Je vhodná pre:
Štáty a komunálnu sféru – na vykonávacie predpisy a metodiky, na publikovanie a osvetu
Vzdelávacie inštitúcie a tretí sektor – na publikovanie, osvetu a ochranu prírody
Podnikateľov – na najnovšie technológie, na informovanie a osvetu
Podľa Definície pojmov v dotačnej schéme LIFE:
- „pilotné projekty“ znamenajú projekty, ktoré využívajú technológie alebo metódy, ktoré sa ešte nikdy predtým a nikde neuplatnili ani neotestovali a ktoré sú potenciálne výhodné pre životné prostredie a klímu v porovnaní so súčasnými osvedčenými postupmi.
- „demonštračné projekty“ znamenajú projekty, ktoré zavádzajú, testujú, hodnotia a rozširujú opatrenia, metodiky alebo koncepcie, ktoré sú nové alebo neznáme v osobitnom kontexte projektu (napríklad geografickom, ekologickom alebo sociálno-ekonomickom) a ktoré by sa dali za podobných okolností uplatňovať aj inde;
- „projekty osvedčených postupov“ znamenajú projekty, ktoré uplatňujú primerané, nákladovo efektívne, najmodernejšie techniky, metódy a koncepcie, ktoré zohľadňujú osobitný kontext projektu;
- „integrované projekty“ znamenajú projekty, ktoré udržateľným spôsobom na veľkom územnom rozsahu (najmä na regionálnej, multiregionálnej a vnútroštátnej úrovni) vykonávajú stratégie alebo akčné plány v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré sú predpísané osobitnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia a klímy, vyplývajú z ďalších aktov Únie alebo boli vyvinuté orgánmi členských štátov;
Podprogram „Životné prostredie“ pozostáva z troch prioritných oblastí, ktorých ťažisko sa presunie na vykonávanie a začleňovanie. Prioritná oblasť Biodiverzita rozširuje svoju podporu na vývoj osvedčených postupov pre širšie problémy v oblasti biodiverzity, pričom jej ťažisko ostáva na sústave Natura 2000. Ťažiskom prioritnej oblasti Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov sa stáva vykonávanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a vylučuje sa z nej trhové využívanie inovácií, keďže tento aspekt bude lepšie pokrytý z programu Horizont 2020. Prioritná oblasť Riadenie a informovanie ako súčasť intenzívnejšieho zamerania na podporu lepšieho riadenia nahrádza predchádzajúcu zložku Informovanie a komunikácia a bude okrem kampaní na zvyšovanie informovanosti aktívnejšie podporovať šírenie poznatkov v oblasti rozhodovania a vývoja osvedčených postupov pre lepší a efektívnejší súlad.
Podprogram „Ochrana klímy“ bude podporovať snahy, ktoré prispievajú k trom konkrétnym prioritným oblastiam, ktorými sú: zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy a riadenie a informovanie v oblasti klímy.
Celkový schválený finančný rámec programu LIFE na obdobie rokov 2014 – 2020 vyjadrený v súčasných cenách je 3,4 mld. EUR. Z tejto sumy je 2,5 mld. EUR pridelených na podprogram „Životné prostredie“, z ktorého sa polovica zdrojov (55%) určených na projekty financované prostredníctvom grantov na opatrenia vyčlení na podporu ochrany prírody a biodiverzity. Na podprogram „Ochrana klímy“ je vyčlenených 864 milióna EUR.
Podprogram Životné prostredie má tri prioritné oblasti:
– životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov;
– biodiverzita;
– riadenie a informovanie v oblasti životného prostredia.
Minimálne 50 % rozpočtových zdrojov pridelených na projekty podporované prostredníctvom grantov na opatrenia v rámci podprogramu „Životné prostredie“ sa vyčlení na projekty na ochranu prírody a biodiverzity.
V rámci podprogramu „Životné prostredie“ prioritnej oblasti „Životné prostredie a efektívne
využívanie zdrojov“ sa sledujú najmä tieto konkrétne ciele:
(a) vyvíjať, testovať a demonštrovať koncepcie v oblasti politiky alebo riadenia, osvedčené postupy a riešenia environmentálnych problémov ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo publikovanie (vrátane hľadiska prepojenia medzi životným prostredím a zdravím) a ktoré podporujú politiky a právne predpisy týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov vrátane plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;
(b) podporovať uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných koncepcií vykonávania plánov a programov v zmysle politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, v prvom rade v oblasti vody, odpadu a ovzdušia;
(c) zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, zaťažení a reakcií, ktoré majú vplyv na životné prostredie v rámci Únie aj mimo nej.
Príklad: typický príkladom sú tzv. pilotné projekty (def. vyššie) alebo demonštračné projekty, kedy sa buď prvýkrát aplikuje v praxi nová metóda alebo postup, prípadne sa ukáže v praxi postup, ktorý má široké uplatnenie v inej oblasti ako sa bežne používa, prípadne sa ukáže jeho schopnosť uplatnenia vo viacerých oblastiach
V rámci podprogramu „Životné prostredie“ prioritnej oblasti „Biodiverzita“ sa sledujú najmä
tieto ciele:
(a) prispievať k vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie v oblasti biodiverzity vrátane stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, smernice 2009/147/ES a smernice 92/43/EHS, najmä prostredníctvom uplatňovania, vývoja, testovania a demonštrácie koncepcií, osvedčených postupov a riešení;
(b) podporovať ďalšie budovanie, realizáciu a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej článkom 3 smernice 92/43/EHS, a to najmä uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných koncepcií pri vykonávaní prioritných akčných rámcov uvedených v článku 8 smernice 92/43/EHS;
(c) zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie právnych predpisov Únie v oblasti biodiverzity a pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, zaťažení a reakcií, ktoré majú vplyv na biodiverzitu v rámci Únie aj mimo nej.
Príklad: medzi typické projekty patria projekty konzervácie chránenej prírodnej oblasti, prípadne projekty zachraňujúce prírodné oblasti s výskytom vzácnych živočíšnych alebo rastlinných druhov pred zničením (napríklad pred znečistením chemickými látkami a pod.)
V rámci podprogramu „Životné prostredie“ prioritnej oblasti „Riadenie a informovanie v oblasti životného prostredia“ sa sledujú najmä tieto ciele:
(a) podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach životného prostredia vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti životného prostredia a podporovať vzdelávanie o udržateľnom rozvoji;
(b) podporovať komunikáciu, riadenie a rozširovanie informácií v oblasti životného prostredia a uľahčovať výmenu poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti životného prostredia vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj vzdelávanie;
(c) podporovať efektívnejší súlad a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a prispievať k nim, najmä podporovaním vývoja a rozširovania osvedčených postupov a politických koncepcií;
(d) podporovať lepšie riadenie v oblasti životného prostredia prostredníctvom širšieho zapájania zainteresovaných strán vrátane MVO do konzultácií k politike a do jej vykonávania.
Príklad: typickým príkladom sú rôzne informačné kampane v oblasti životného prostredia zamerané na konkrétne cieľové skupiny (napríklad výrobcov, spotrebiteľov atď.), usporiadanie rôznych súťaží, udeľovanie cien a pod., kampane môžu byť zamerané aj na špecifické problémy, napríklad nakladanie s bioodpadom, alebo na implementáciu špecifických legislatívnych opatrení, napríklad nový zákon EU o obaloch.
Podprogram Ochrana klímy má tri prioritné oblasti:
– zmiernenie zmeny klímy;
– adaptácia na zmenu klímy;
– riadenie a informovanie v oblasti klímy.
S cieľom prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov sa v rámci prioritnej oblasti „Zmiernenie zmeny klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:
(a) prispievať k vykonávaniu a tvorbe politiky a právnych predpisov Únie na zmiernenie zmeny klímy vrátane publikovania do všetkých oblastí, najmä prostredníctvom vývoja, testovania a demonštrácie politík alebo koncepcií v oblasti riadenia, osvedčených postupov a riešení na zmiernenie zmeny klímy;
(b) zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných zmierňujúcich akcií a opatrení a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi.
(c) zjednodušovať vývoj a vykonávanie integrovaných koncepcií, ako sú zmierňujúce stratégie a akčné plány na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni;
(d) prispievať k vývoju a demonštrácii takých inovatívnych zmierňujúcich technológií, systémov, metód a nástrojov, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo publikovanie.
S cieľom prispieť k snahe na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy sa v rámci prioritnej oblasti „Adaptácia na zmenu klímy“ sledujú najmä tieto konkrétne ciele:
(a) prispievať k vývoju a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie v oblasti adaptácie vrátane publikovania do všetkých oblastí, najmä prostredníctvom tvorby, testovania a demonštrácie politík alebo koncepcií v oblasti riadenia, osvedčených postupov a riešení na adaptáciu na zmenu klímy;
(b) zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných adaptačných akcií a opatrení a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi.
(c) zjednodušovať vývoj a vykonávanie integrovaných koncepcií, ako sú adaptačné stratégie a akčné plány na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni;
(d) prispievať k vývoju a demonštrácii takých inovatívnych adaptačných technológií, systémov, metód a nástrojov, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo publikovanie.
V rámci prioritnej oblasti „Riadenie a informovanie v oblasti klímy“ sa sledujú najmä tieto ciele:
(a) podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach klímy vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti klímy a podporovať vzdelávanie o udržateľnom rozvoji;
(b) podporovať komunikáciu, riadenie a rozširovanie informácií v oblasti klímy a uľahčovať výmenu poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti klímy vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj vzdelávanie;
(c) podporovať efektívnejší súlad a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti klímy a prispievať k nim, najmä podporovaním vývoja a rozširovania osvedčených postupov a politických koncepcií;
(d) podporovať lepšie riadenie v oblasti klímy prostredníctvom širšieho zapájania zainteresovaných strán vrátane MVO do konzultácií k politike a do jej vykonávania.
Financovanie Únie môže mať tieto právne podoby:
(a) granty;
(b) zmluvy o verejnom obstarávaní;
(c) príspevky k finančným nástrojom v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovené v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002 a s ďalšími prevádzkovými požiadavkami stanovenými v osobitných aktoch Únie;
(d) akékoľvek ďalšie zásahy potrebné na účel dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3.
Granty na akcie môžu financovať tieto projekty:
(a) pilotné projekty;
(b) demonštračné projekty;
(c) projekty osvedčených postupov;
(d) integrované projekty najmä v oblasti prírody, vody, odpadu, ovzdušia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;
(e) projekty technickej pomoci;
(f) prípravné projekty;
(g) informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a šírenie informácií;
(h) akékoľvek ďalšie projekty potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3.
Maximálna miera spolufinancovania projektov uvedených v článku 18 predstavuje od 55%-75 % oprávnených nákladov. Vo výnimočných prípadoch predstavuje maximálna miera spolufinancovania projektov uvedená v článku 18 písm. f) 100 % oprávnených nákladov (budovanie kapacít).
Príjemcovia
Z programu LIFE sa môžu financovať verejné a/alebo súkromné orgány z členských štátov EÚ (28). Okrem toho sa program LIFE v novom období otvára aj pre ďalšie štáty a územia. O podporu v rámci programu LIFE sa budú môcť uchádzať právnické subjekty z krajín EFTA, ktoré sú súčasťou Európskej ekonomickej oblasti, kandidátske krajiny na vstup do EÚ, štáty, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika a štáty, ktoré sa stali členom Európskej environmentálnej agendy v súlade s Nariadením EK č. 933/1999. Účasť týchto krajín a/alebo území musí byť v súlade s podmienkami ustanovenými v bilaterálnych alebo multilaterálnych zmluvách medzi EÚ a danou krajinou alebo skupinou štátov, ktoré stanovujú všeobecné podmienky účasti týchto tretích štátov na programoch EÚ. Investície mimo hraníc EÚ v tzv. zámorských štátoch a oblastiach (štáty ACP) v súlade s Rozhodnutím č. 2001/822/EC je možné len v prípade, že je to v súlade so záujmami EÚ v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.
Štáty Európskej únie:
Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko Francúzsko Grécko, Holandsko, Chorvátsko Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Španielsko, Švédsko, Taliansko
štáty EFTA:
Island, Lichtenšteinsko, Nórsko, Švajčiarsko
Členské štáty, kandidátske štáty a štáty západného Balkánu, ktoré sú súčasťou stabilizačného a asociačného procesu (no nemusia mať štatút kandidátskej krajiny):
Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, bývala republika Juhoslávia, Island, Čierna Hora, Turecko
Štáty, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika:
Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Moldavsko, Maroko, Palestína, Sýria, Tunisko, Ukrajina
Štáty ACP (v súlade s Rozhodnutím EK č. 2001/822/EC – Overseas Association Decision):
Angola - Antigua and Barbuda - Belize - Cape Verde - Comoros - Bahamas - Barbados - Benin - Botswana - Burkina Faso - Burundi - Cameroon - Central African Republic - Chad - Congo (Brazzaville) - Congo (Kinshasa) - Cook Islands - Cte d'Ivoire - Cuba - Djibouti - Dominica - Dominican Republic - Eritrea - Ethiopia - Fiji - Gabon - Gambia - Ghana - Grenada - Republic of Guinea - Guinea-Bissau - Equatorial Guinea - Guyana - Haiti - Jamaica - Kenya - Kiribati - Lesotho - Liberia - Madagascar - Malawi - Mali - Marshall Islands - Mauritania - Mauritius - Micronesia - Mozambique - Namibia - Nauru - Niger - Nigeria - Niue - Palau - Papua New Guinea - Rwanda - St. Kitts and Nevis - St. Lucia - St. Vincent and the Grenadines - Solomon Islands - Samoa - Sao Tome and Principe - Senegal - Seychelles - Sierra Leone - Somalia - South Africa - Sudan - Suriname - Swaziland - Tanzania - Timor Leste - Togo - Tonga - Trinidad and Tobago - Tuvalu - Uganda - Vanuatu - Zambia - Zimbabwe
V rokoch 2014, 2015 a 2016 poskytujeme viacročnú zľavu na služby, vrátane LIFE
verejne sprístupnené dielo MEDIA COELI ® podmienky: www.mediacoeli.sk
Informácie: Milena Mrvová - MEDIA COELI ®, Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovakia, info@mediacoeli.sk,
SK, CZ: 00421911907188, English, French, German: 00421904807188
MEDIA COELI ® 2014-2020 LIFE podrobne SK.docx |